OPK POPRAD

Predstavujeme Vám !
Klub histórie slovenského poľovníctva pri Slovenskom poľovnom zväze
Sekcia – História chovu a lovu zveri a inštitucionalistiky
Predseda: Ing. Marián Šebo

Slovenské poľovníctvo je súčasť európskeho a svetového poľovníctva. História lovu je história ľudstva. Lov mal veľký význam pri zrode ľudskej kultúry a ľudskej reči. Kolískou výtvarného umenia sa stal rôznymi maľbami a rytinami zveri a lovcov na skalách a stenách jaskýň. Bol aj základom hudby, lebo najstarším známym hudobným nástrojom na svete je píšťalka z kosti, ktorá slúžila na privábenie zveri. Ľudská reč sa vyvíjala aj z toho dôvodu, že pri skupinovom love zveri sa pravekí lovci potrebovali dorozumievať rôznymi pokrikmi.

 

Lov v „organizovanej“ skupine dal základ aj vzniku spoločenského poriadku. Už v 4 storočí pred našim letopočtom ho označoval Xenophon vo svojej knihe Kynegetikes ako vojenský výcvik v mierových časoch. Bol predovšetkým nástrojom výchovy mládeže k získaniu bojových schopností, telesnej sily, šikovnosti, znalosti terénu, schopnosti koordinovanej spolupráce v skupine, v dnešnom ponímaní k tímovej práci. Mládež sa učila aj rýchle posúdiť situáciu v prírode, rýchlo sa rozhodnúť a toto rozhodnutie aj pružne zrealizovať.

 

Periódy poľovníctva: V rámci histórie poľovníctva rozlišujeme štyri veľké časové úseky. V perióde „slobodného lapania zveri“, ktorá trvala od čias pračloveka až d 8. storočia, mohol každý kedykoľvek a kdekoľvek zabiť alebo chytiť ktorúkoľvek zver. Druhá, perióda „inforestácie“, bola obdobím chránených kráľovských lesov, ktoré „inforestoval“ , čiže vyhlásil za kráľovské, panovník. Tretia, perióda regálií, vznikla v súvislosti so zemepanstvom, kedy bolo právo poľovníctva začlenené do „regálií“,  výsostných práv hospodárskeho užívania pozemkov, ktoré šľachte pôvodne udeľoval panovník. Trvala od stredoveku až do 19. storočia a bola charakteristická nákladnými a okázalými  šľachtickými  lovmi a členením zveri na vysokú a nízku. Vysokú zver: jeleniu, zubry, medvede, diviaky lovila vysoká šľachta a nízku: zajace, líšky, jazvece, srnce mohla loviť nižšia šľachta. Napríklad Gejza I. roku 1075 daroval benediktínskemu kláštoru v Hronskom Beňadiku rozsiahle pozemky v údolí Hrona aj s hájnikmi, ktorí tam bývali. Kráľ Vladislav II. vydal roku 1504 poľovnícky zákon so zákazom lovu pre podaných. Zákon z roku 1729 o poľovníctve a vtáčnikárstve zakazoval lov aj mešťanom a cudzincom. Štvrtá a súčasná perióda sa začala vplyvom osvietenstva a buržoáznou revolúciou v rokoch 1848/49, zmenami feudálneho systému, odstránením privilégií šľachty a spojením práva poľovníctva s vlastníctvom pôdy, ktoré je základom dnešného revírneho systému. Poľovnícky zákon z roku 1873 konštatoval, že poľovné právo je súčasťou pozemkového vlastníctva.

 

Slovenské špecifiká: Vývoj cieľov a metód poľovníctva v nemecky hovoriacej časti Európy v 19. storočí, až po začiatky ochrany biotopov a úvahy o ochrane prírody v poľovníckom konaní, bol charakteristický pre mnohé európske štáty. V rámci Rakúsko-Uhorskej monarchie prirodzene formoval aj vývoj poľovníctva na území Slovenska. Prenájmy režijných poľovných revírov štátnych lesov, alebo odpredaj celoročného odstrelu v posledných rokoch, sú kapitola sama o sebe. Tu už vonkoncom neplatia nejaké idealizované etické zásady moderného poľovníctva, ale tvrdá slovenská realita. Prenájmy revírov, komu a za koľko, prípadne za čo, ovplyvňujú volebné preferencie, politické vzťahy, vplyvy lobistických skupín, finančné a podnikateľské zoskupenia. Výsledkom neistoty užívateľov poľovných revírov sú aj desaťročné cyklické poklesy stavov a trofejovej kvality zveri, zmladzovanie populácií a narušovanie vekovej a pohlavnej štruktúry pred ukončením platnosti nájomných zmlúv. V konečnom dôsledku bežní poľovníci a lesníci prichádzajú hromadne o poľovné revíry.

Budú mať prioritu atribúty ako trvalo udržateľné poľovníctvo, zachovanie a obnova biotopov, druhovej biodiverzity a ochrana zveri pred bojom o poľovné revíry? Tieto javy v našom poľovníctve veľmi citlivo a negatívne vnímajú aj ostatní občania. V časoch ľudového poľovníctva vnímala verejnosť poľovníkov oveľa pozitívnejšie ako dnes. Každý mal právo nie len urobiť si poľovnícke skúšky, ale aj sa reálne zúčastňovať na výkone práva poľovníctva. V poľovníckych združeniach poľovali desiatky členov, nebolo zriedkavosťou, že v revíri poľovalo sto poľovníkov. Keďže obyvatelia dobre vedeli, že sú to viac-menej ozbrojení brigádnici, ktorí sa väčšinu času len starali o zver a jej prikrmovanie, vnímali ich pozitívne. Poľovníci by sa mali zamerať práve na propagáciu významu poľovníctva pre ochranu ohrozených druhov a zachovanie biodiverzity. Lovec 21. storočia bude milovníkom prírody, alebo sa mu môže stať, že nebude vôbec.

 

Sekcia História chovu a lovu zveri a inštitucionalistiky: Pravidelne informuje poľovníkov o chove a love zveri v rôznych poľovníckych časopisoch. Nechýbajú ani články o histórii slovenského poľovníctva, tradíciách a podobne. V mesačníku Poľovníctvo a rybárstvo sú tieto príspevky uvádzané aj pod hlavičkou: z Klubu histórie slovenského poľovníctva.

Len ten kto pozná svoju minulosť, môže spoznať svoju budúcnosť!